Preklad

Neznámi aktéri v preložených politických diskurzoch [Unknown agents in translated political discourse]

1.Úvod

Od roku 2011 Európska únia prežíva hospodársku a finančnú krízu. Europoslanci na viacerých stretnutiach diskutovali o možných riešeniach a navrhli určité záchranné balíky. Rokovania viedli k návrhom či podpísaniu dohôd, dodatkov k zmluvám, fiškálnych paktov a iných druhov strategických dokumentov. Politici sa bežne vyjadrujú k svojim rozhodnutiam, napríklad na rokovaniach vnútroštátneho parlamentu, pri prejavoch k spoluobčanom, či na tlačových konferenciách pre zástupcov národných alebo medzinárodných masmédií. Práve masmédiá zohrávajú významnú úlohu v sprostredkovaní informácií zo sveta politiky širokej verejnosti – podávajú správy o rôznych politických udalostiach, robia s politikmi rozhovory, televízie vysielajú tlačové konferencie a pod. V kontexte zmienenej finančnej krízy je ilustratívnym príkladom bilaterálne stretnutie francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarközyho a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej zo 16. augusta 2011, ktoré sa konalo v Paríži. Jedným z výsledkov mítingu bol ich spoločný list predsedovi Európskej rady Hermanovi van Rompuyovi, v ktorom načrtli návrh týkajúci sa systému správy hospodárskych záležitostí. Obaja politici tiež vystúpili na spoločnej tlačovej konferencii, kde návrh predstavili a odpovedali na otázky novinárov. Televízne a rozhlasové kanály, ako aj tlačové agentúry informovali o tomto stretnutí v ten istý deň a masmédiá počas nasledujúcich dní uverejnili rôzne články.

Politické stretnutia a tlačové konferencie predstavujú v politike typické diskurzívne udalosti, ktoré vedú k politickým diskurzom (napr. politickým vyhláseniam, listom a správam). Vedecký záujem o prepojenie jazyka a politiky vyústil do rozvoja tzv. politolingvistiky, ktorá zahŕňa výskum jazyka v politike a jazykovej politiky, pričom využíva rôzne analytické metódy (pozri napr. príspevky v Okulska a Cap 2010Okulska, Urszula and Piotr Cap eds. 2010 Perspectives in Politics and Discourse, Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. [Discourse Approaches to Politics, Society and Culture, 36].). Niekoľko analýz politickej komunikácie vzniklo v rámci kritickej diskurznej analýzy (napr. Fairclough 1995Fairclough, Norman 1995 Critical Discourse Analysis. London: Longman., 2006Fairclough, Norman 2006 Language and Globalization. London: Routledge.; Weiss a Wodak 2003Weiss, Gilbert and Ruth Wodak eds. 2003 Critical Discourse Analysis. Theory and Disciplinarity. London: Palgrave Macmillan.; Wodak a Chilton 2005Wodak, Ruth and Paul Chilton eds. 2005 A New Agenda in (Critical) Discourse Analysis: Theory, Methodology and Interdisciplinarity. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins [Discourse Approaches to Politics, Society and Culture, 13].) a ich výsledkom bolo identifikovanie istých jazykových vzorcov, ktoré sa používajú v osobitých politických situáciách, t. j. v jazykových a diskurzných praktikách. Vychádza sa zo spoločného predpokladu, že jazyk je sociálny fenomén a je úzko prepojený s politickými činmi, resp., podľa Chiltona (2004Chilton, Paul 2004 Analysing Political Discourse. Theory and Practice. London and New York: Routledge.: 6), „politické aktivity nejestvujú bez použitia jazyka“.

S nárastom globalizácie sa aj politika vo svojej podstate stáva stále medzinárodnejšou. Politické rozhodnutia môžu mať len sťažka vplyv iba na malú miestnu komunitu a politickí činitelia musia často vysvetľovať a odôvodňovať svoje rozhodnutia pred internacionálnym publikom. Komunikácia naprieč hranicami so sebou nesie komunikáciu naprieč jazykmi, čo taktiež znamená, že významnú rolu v politike veľmi často zohráva práve preklad a tlmočenie. Napríklad v ukážkach zo spomínanej spoločnej tlačovej konferencie odvysielala britská televízna stanica BBC voice-over Merkelovej nemeckých a Sarközyho francúzskych vyhlásení v angličtine. Deň na to britské masmédiá informovali o stretnutí a o tlačovej konferencii, pričom vo svojich článkoch citovali oboch politikov v angličtine. Spoločný list van Rompuyovi bol sprístupnený vo francúzštine, nemčine a angličtine. Aj pre translatológov je analýza obdobných príkladov politických diskurzov zaujímavá, keďže ide o výskum diskurzívnych udalostí, počas ktorých takýto diskurz vznikol.

Doposiaľ však translatológia skúmaniu politických diskurzov v translácii nevenovala patričnú pozornosť. Existuje niekoľko prípadových štúdií preložených textov z oblasti politiky, v ktorých sa zistil výskyt translačných posunov – šlo o textocentrické výskumy (napr. Calzada Pérez 2001Calzada Pérez, Maria 2001 “A three-level methodology for descriptive-explanatory Translation Studies”. Target 13:2. 203–239.; Baumgarten a Gagnon 2005Baumgarten, Stefan and Chantal Gagnon 2005 “Written Political Discourse in Translation. A Critical Discourse-Perspective on Mein Kampf”. Wolfgang Thiele, Joachim Schwend and Christian Todenhagen, eds. Political Discourse: Different Media – Different Intentions – New Reflections. Tübingen: Stauffenburg 2005 11–32. [Linguistik Band 34].). Iné výskumy sa orientovali na aspekt cenzúry a translačnej stratégie v totalitných režimoch (napr. príspevky v Rundle a Sturge 2010Rundle, Christopher and Kate Sturge 2010 eds. Translation under Fascism. Basingstoke: Palgrave Macmillan.), prípadne na rolu prekladateľa a tlmočníka v konfliktných situáciách (napr. Baker 2006Baker, Mona 2006 Translation and Conflict: A Narrative Account. New York and London: Routledge.; Boéri a Maier 2010Boéri, Julie and Carol Maier eds. 2010 Compromiso Social y Traducción/Interpretación – Translation/Interpreting and Social Activism. Granada: ECOS.), teda opäť so zameraním na translačnú politiku. V poslednom čase sa viac pozornosti venovalo prekladu správ a praktikám tlačových agentúr (napr. Bielsa a Bassnett 2009Bielsa, Esperança and Susan Bassnett 2009 Translation in Global News. London and New York: Routledge.), kým pozornosť venovaná translačným stratégiám a postupom v politických inštitúciách na národnej a nadnárodnej úrovni je skôr sporadická (v kontexte Kanady pozri aspoň Mossop 1990Mossop, Brian 1990 “Translating Institution and ‘Idiomatic’ Translations”. Meta 35: 2. 342–354. a Gagnon 2010Gagnon, Chantal 2010 “When text and translation production meet: Translation in the Prime Minister’s Office”. Christina Schäffner and Susan Bassnett, eds. Political Discourse, Media and Translation. Newcastle upon Tyne: Cambridge Scholars Publishing 2010 164–177., k inštitúciám EÚ Koskinen 2000Koskinen, Kaisa 2000 “Institutional Illusions: Translating in the EU Commission”. The Translator 6:1. 49–65., 2008Koskinen, Kaisa 2008 Translating Institutions: An ethnographic study of EU translation. Manchester: St Jerome.). Núka sa široké pole výskumov, ktorých cieľom by bolo hlbšie preniknúť do podstaty politického diskurzu v translácii a inštitucionálnych postupov a stratégií, ktoré na ne vplývajú.

V tomto článku ukážeme, prečo sú politické texty (napr. spoločné listy) a politické udalosti (napr. tlačové konferencie) predmetom záujmu translatológie. Spomínané stretnutie Merkelovej a Sarközyho využijeme, aby sme poskytli ucelené prepojenie od jednej diskurznej udalosti k druhej, čím sa zároveň vyjavia vzájomné vzťahy medzi politickými žánrami v procese rekontextualizácie. Poradie, do akého sme usporiadali príklady, reflektuje narastajúcu zložitosť diskurzívnej udalosti vo vzťahu k translácii (prekladu a tlmočeniu): od spoločných textov, cez tlačové konferencie po prejavy. Každá časť poukáže na niektoré zistenia, vyplývajúce z našich analýz, a tiež uvedie isté výskumne podnetné otázky. V závere článku načrtneme návrh skúmania politických prehovorov v translácii.

2.Spoločné texty – spoločný hlas?

Typy politických diskurzov, ktoré vyplynuli zo stretnutia Sarközyho a Merkelovej, sú spoločný list, vyhlásenia a tlačová konferencia. Spája ich to, že boli iniciované v politických inštitúciách a že politickí činitelia sú hlavnými aktérmi diskurzu. Fairclough (1995Fairclough, Norman 1995 Critical Discourse Analysis. London: Longman., 2000Fairclough, Norman 2000 New Labour. New Language? London: Routledge.) hovorí o „pravidlách diskurzu“ s cieľom označiť súhrn diskurzných praktík a vzájomne prepojených inštitucionálnych typov diskurzu v sociálnej oblasti. Typy diskurzov môžu byť vo vzťahu komplementarity, inklúzie/exklúzie alebo opozície, čo vedie k formám intertextuality, interdiskurzivity a rekontextualizácie. Medzi spoločným listom a tlačovou konferenciou ako typmi diskurzu existuje komplementarita v tom, že Sarközy aj Merkelová sa vo svojich úvodných vyhláseniach explicitne odvolávajú na tento list, ako možno vidieť na úryvkoch nižšie:11.Uviedli sme tu formálnu podobu prepisov. Odkazy na diskurzné udalosti spojené s týmto stretnutím sú uvedené na konci článku.

V Merkelovej úryvku vidíme intertextové odkazy na Sarközyho predošlé vyhlásenia, ako aj na návrhy, ku ktorým sa dospelo počas skoršieho stretnutia v júli. Tieto odkazy prispievajú ku komplementarite a intertextualite diskurzu. Na oboch vládnych internetových stránkach sú hypertextové odkazy na úplné znenie spoločného listu. Hoci je označený ako spoločný francúzsko-nemecký list, bol vyhotovený vo francúzštine, nemčine a angličtine. Francúzsky aj nemecký text začína oslovením (Sehr geehrter Herr Präsident, Monsieur le Président du Conseil européen,) a končí zdvorilostnými formulkami (Mit freundlichen Grüßen; Nous vous prions d’agréer, Monsieur le Président, l’expression de notre haute consideration), po ktorých nasledujú mená oboch politikov. Anglická verzia listu má len názov „List predsedovi van Rompuyovi“ a nenachádzajú sa v nej žiadne konvenčné úvodné či záverečné formuly.

Tieto rozdiely v listových konvenciách možno vysvetliť v súvislosti s autorstvom: dvaja politici zastupujúci rôzne krajiny píšu spoločný list inému politikovi. Navyše, spoločný list je určený aj ďalším politikom a širokej verejnosti vo Francúzsku, v Nemecku a tiež v ostatných členských štátoch EÚ. Možno očakávať, že van Rompuy ako belgický občan rozumie po francúzsky, to znamená, že doplnenie anglickej verzie odráža politické hľadisko a širší okruh čitateľov. Spoločné francúzsko-nemecké návrhy, ktoré majú mať vplyv na eurozónu ako celok, teda nie sú určené len van Rompuyovi ako hlavnému adresátovi, ale rovnako aj iným recipientom: politikom EÚ a tiež novinárom.

Ak porovnáme tri jazykové verzie listu, všimneme si niekoľko zaujímavých znakov, z ktorých pre translatológiu vyplývajú isté otázky. Uvedieme len tri ilustratívne príklady: rozdiely v používaní metaforických výrazov, v otázke medziľudských vzťahov a v terminológii príznačnej pre EÚ (naše zvýraznenie):

V nemeckom texte je použitý metaforický výraz Eckpfeiler dvakrát, kým vo francúzštine a v angličtine je v texte najprv metaforický výraz (pierre angulaire, cornerstone), potom nemetaforická formulácia. S ohľadom na medziľudské vzťahy si všímame formálne vous vo francúzštine, ale neformálne du v nemčine, por.:

Kľúčová myšlienka nového spoločného návrhu je vyjadrená slovami gouvernance a governance vo francúzskom a anglickom texte, ale v nemčine zložitejšou konštrukciou, por.:

Tieto rozdiely sa môžu javiť banálne, ale pre translatológiu z nich vyvstáva otázka: ako vznikli tieto tri texty? Vznikol najprv jeden text, ktorý sa následne preložil do ostatných dvoch jazykov? Alebo prebiehali spoločné diskusie vo francúzštine a v nemčine a anglický text vznikol až následne? V súvislosti s metaforickými výrazmi a terminológiou vo vyššie uvedených úryvkoch existuje medzi francúzskym a anglickým textom viacero podobností, čo by mohlo viesť k hypotéze, že anglický text vznikol prekladom z francúzštiny.

Tento spoločný list sa prerokúval na stretnutí a možno aj pred ním, no zverejnili ho až po ukončení stretnutia. Diskusie medzi dvoma lídrami a ich politickými poradcami sú ďalším príkladom typu diskurzov, ktoré prispievajú k pravidlám diskurzu v oblasti politiky.

V úvode spoločnej tlačovej konferencie francúzsky prezident Sarközy explicitne poukázal na tieto zložité a početné diskusie:

Takéto diskusie „za zatvorenými dverami“ sa zvyčajne od slova do slova verejnosti nekomunikujú. Tlačové konferencie však majú primárne informovať zástupcov masmédií – a tým aj širokú verejnosť – o politických rokovaniach a prijatých rozhodnutiach. Bhatiaová (2006Bhatia, Aditi 2006 “Critical discourse analysis of political press conferences”. Discourse & Society 17:2. 173–203.: 176) charakterizuje tlačové konferencie ako „mediatizáciu politického diania“. Je častou praxou, že sa na internetových stránkach politických inštitúcií sprístupňujú úplné prepisy tlačových konferencií. V nasledujúcej časti ukážeme, prečo sú tieto prepisy predmetom záujmu translatológie.

3.Tlačové konferencie – čí hlas je počuť?

Tlačové konferencie tradične začínajú vyhláseniami politikov a potom nasleduje priestor na kladenie otázok, ktorý dáva novinárom možnosť niektoré záležitosti hlbšie preskúmať. Tlačová konferencia Sarközy – Merkelová bola bilingválna, obaja politici používali výhradne svoj rodný jazyk, teda jednotlivo francúzštinu a nemčinu. Vec sa dá overiť videom, ktoré je dostupné cez hypertextový odkaz na francúzskej internetovej stránke. Pre politikov aj pre novinárov sa používalo simultánne tlmočenie. Prepisy tlačovej konferencie sú dostupné iba vo francúzštine na stránke francúzskej vlády a v nemčine na stránke nemeckej vlády. To naznačuje, že na transformácii ústneho prejavu z tlačovej konferencie na písomný text na internete sa podieľala translačná činnosť. Sarközyho úvodné vystúpenie (pozri bod (5a)) na stránke nemeckej vlády znie takto:

Tento nemecký text je syntakticky zložitejší než francúzsky: francúzske adjektívne spojenie (propositions communes ambitieuses) nahradila nemecká vzťažná veta (gemeinsame Vorschläge … die sehr ambitiös gestaltet sind). Navyše, v nemeckom texte oproti tomu francúzskemu vnímame vyššiu mieru emfatickosti pre adíciu slova wirklich (we have worked very hard indeed [pracovali sme naozaj veľmi tvrdo]). Vo francúzskom prepise nie je žiaden explicitný odkaz na tlmočenie a/alebo preklad. Na stránke nemeckej vlády sa v úvode uvádza veta o tom, že prepis textov iných než v nemčine vychádza zo simultánneho tlmočenia (Die Ausführungen des fremdsprachlichen Teils erfolgten anhand der Simultanübersetzung). Ide o štandardnú vetu, akú zvyčajne nájdeme v prepisoch tlačových konferencií na internetovej stránke nemeckej vlády, hoci pojmy preklad a tlmočenie boli mylne zamenené (použilo sa spojenie simultánny preklad). To tiež potvrdzuje, že typickou praxou sa zdá byť rekontextualizácia tlmočníckeho ústneho podania namiesto následného prekladu jednotlivých výpovedí. V tomto procese došlo k drobným gramatickým a štylistickým úpravám, pričom sa tiež explicitne označuje nezrozumiteľnosť (výrazmi ako indistinct alebo akustisch unverständlich), ako ukázali naše doterajšie analýzy tlačových konferencií (Schäffner 2010Schäffner, Christina 2010 “Political communication: Mediated by Translation”. Urszula Okulska and Piotr Cap, eds. Perspectives in Politics and Discourse, Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. 255–278 [Discourse Approaches to Politics, Society and Culture, 36]., 2012Schäffner, Christina 2012 “Press conferences and recontextualisation”. Alonso Araguas Iciar, Jesus Baigorri Jalon and Helen L. Campbell, eds. Ensayos Sobre Traduccion Juridica e Institucional, Granada: Comares. 69–83.).

Ako bolo vyššie uvedené, medzi tlačovou konferenciou a spoločným listom existuje intertextovosť. Ak porovnáme francúzsky a nemecký prepis tlačovej konferencie, odhalíme zaujímavý prípad terminologickej inkonzistencie, ktorý nás privádza späť k príkladu (4) vyššie. Sarközy predstavil návrhy, ktoré sa majú predložiť van Rompuyovi, takto (naše zvýraznenie):

Text na nemeckej stránke je takýto:

Ako sme mohli vidieť na príklade (4), v oficiálnych verziách spoločného listu sa použili výrazy gouvernance de la zone Euro a wirtschaftspolitische Steuerung des Euro-Währungsgebiets. Na tlačovej konferencii však slovo gouvernance Sarközy nepoužil ani raz, dôsledne sa odvolával na gouvernement économique. Merkelová osobne nepoužila výraz wirtschaftspolitische Steuerung, ani Wirtschaftsregierung. Hoci pre ňu (a pre novinárov) bolo zabezpečené simultánne tlmočenie do nemčiny, jeho znenie vo videu na francúzskej stránke nie je dostupné. Porovnanie tlmočenej nemeckej verzie a textu na internetovej stránke nemeckej vlády preto nie je možné. Otázka teda znie: Prečo sa dva výskyty toho istého francúzskeho termínu (gouvernement économique) v bezprostrednej blízkosti preložili do nemčiny odlišne? Na túto otázku nemožno odpovedať, ale ak presiahneme tento konkrétny text a vezmeme do úvahy príbuzné typy diskurzov, môžeme vytýčiť aspoň pár hypotéz.

V anglickej verzii spoločného listu sa používa governance of the euro area na preklad francúzskeho gouvernance de la zone Euro, čo je na pohľad priamejší ekvivalent v porovnaní s trochu neobratným nemeckým wirtschaftspolitische Steuerung des Euro-Währungsgebiets. Tento koncept sa používal v textoch už pred augustovým stretnutím z roku 2011, napríklad v skoršom spoločnom francúzsko-nemeckom vyhlásení, ktoré bolo prijaté 18. októbra 2010 vo francúzskom Deauville a je dostupné vo francúzštine, nemčine a angličtine. V tomto vyhlásení sa uvádza (naše zvýraznenie):

Možno si všimnúť, že gouvernement économique sa už použilo vo francúzskom texte, kým v nemčine sa zvolil lexikálny variant (economic cooperation). Presnejší nemecký ekvivalent Wirtschaftsregierung sa obišiel. Nemeckí politici totiž opakovane tvrdili, že to, čo je potrebné pre eurozónu, nie je vláda s právomocami a štruktúrami, ale skôr akási dohodnutá forma regulácie a kontroly. V rozhovore, ktorý uskutočnil nemecký spravodajský magazín Der Spiegel s nemeckým ministrom financií Wolfgangom Schäubleom v auguste 2011, pár dní pred stretnutím Sarközy – Merkelová, Schäuble zdôraznil potrebu zachovať národné finančné politiky aj napriek tomu, že spoločnou menou je euro. Dodal:

Anglický preklad znel:

V pôvodnom nemeckom texte Schäuble vlastne odkázal na tzv. spravovanie (angl. the so-called governance), a teda vyjadril uvedomenie si problematickej otázky nájdenia vhodného označenia pre nové formy nadnárodnej koordinácie politík. Na tlačovom brífingu nemeckej vlády, ktorý sa konal 15. augusta 2011, hovorca vlády Steffen Seibert informoval prítomných novinárov o nadchádzajúcom samite Sarközy – Merkelová a o témach, o ktorých sa bude rokovať. Tiež uviedol, že spoločné návrhy sa zašlú van Rompuyovi. V prepise tohto tlačového brífingu Seiberta citujú takto:

V odpovedi na otázku, či sa hovorí o wirtschaftspolitische Steuerung v tom zmysle, že by sa práca na spoločnej finančnej politike výslovne vylúčila, Seibert odpovedal:

Tieto úryvky potvrdzujú, že nemeckých politikov znepokojovalo používanie termínu Wirtschaftsregierung a snažili sa dohodnúť na vhodnom nemeckom termíne. Je možné, že tlmočník na stretnutí Sarközy – Merkelová vedel o diskusiách o terminológii a o snahe nemeckej vlády, aby sa výraz wirtschaftspolitische Steuerung prijal v oficiálnych dokumentoch, čo viedlo k translácii v časti (6b). Ďalšou hypotézou, ktorá by vysvetľovala rozpor v Sarközyho slovách na tlačovej konferencii a v texte spoločného listu, by mohlo byť to, že francúzska strana súhlasila s nahradením výrazu gouvernement économique v skoršom návrhu listu výrazom gouvernance de la zone Euro v reakcii na diskusie (a ako gesto voči nemeckej strane?). Túto hypotézu podporuje aj článok v denníku Le Figaro (naše zvýraznenie):

Ak by to tak bolo, analýza rôznych textov a ich translácie do iných jazykov by tiež umožnila nahliadnuť do dynamiky diskurzných udalostí. Je zaujímavé, že na nedávnej tlačovej konferencii Sarközyho a Merkelovej v Paríži 6. februára 2012 Sarközy použil výraz gouvernance économique, ktorý bol do nemčiny preložený ako wirtschaftspolitische Steuerung.

Celá táto diskusia o terminológii, samozrejme, nie je čisto sémantická, ale odhaľuje politické záujmy a obavy. Čo sa týka výrazu „správa hospodárskych záležitostí“ (economic governance), masmédiá sa opakovane vyjadrovali k jeho odlišným interpretáciám u francúzskych a nemeckých politikov. Keď sa tento návrh opäť objavil na stretnutí Sarközyho a Merkelovej v auguste 2011, britský týždenník The Economist sa v úvodníku vyjadril takto:

Úplné texty, ktoré napísali politici, alebo úplné prepisy tlačových konferencií nie sú v masmédiách najtypickejšou formou politického diskurzu. Masmédiá tvoria texty v rámci vlastných mediálnych inštitúcií, čím sa tiež zapájajú do politických udalostí a politického diskurzu, ako ukazuje príklad (12). Novinárske texty teda majú taktiež intertextuálne vzťahy s politickými textami, pričom môže navyše ísť o intertextuálne vzťahy naprieč jazykmi a kultúrami. V ďalšej časti ukážeme, aké otázky môžu pre translatológiu nastoliť žurnalistické postupy textotvorby.

4.Rekontextualizácia politického diskurzu v masmédiách naprieč jazykmi

V predchádzajúcej časti sme poukázali na aspekt komplementarity dvoch typov diskurzov, spoločného listu a tlačovej konferencie. Vzťah komplementarity alebo opozície v rámci jednotlivých sociálnych oblastí je obzvlášť evidentný v politike a v médiách. To znamená, že inštitucionálne typy diskurzu v oblasti politiky, ako sú prejavy a tlačové konferencie, sú úzko prepojené s typmi mediálnych diskurzov, ako sú úvodníky, komentáre a správy. Mediálne texty pri štylizovaní politických udalostí čerpajú z rôznych diskurzov, ktoré reorganizujú a transformujú, pričom medzi typické transformačné stratégie patrí omisia, adícia a parafráza (napr. Blackledge 2005Blackledge, Adrian 2005 Discourse and Power in a Multilingual World. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. [Discourse Approaches to Politics, Society and Culture 15].). Takéto procesy rekontextualizácie sa skúmali kritickou diskurznou analýzou a existuje množstvo dôkazov o tom, že masmédiá nie sú neutrálnymi spravodajcami, ale aktívne konštruujú a formujú to, akým spôsobom sa (re)prezentujú jednotlivé politiky – tie sú výsledkom toho, ako médiá vyberajú a štruktúrujú diskurz (napr. Conboy 2007Conboy, Martin 2007 The Language of the News. London: Routledge.; Patrona 2011Patrona, Marianna 2011 “Neutralism revisited: When journalists set new rules in political news discourse”. Mats Ekström and Marianna Patrona, eds. Talking Politics in Broadcast Media. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins 2011 [Discourse Approaches to Politics, Society and Culture, 42].). Leová (2010Le, Elisabeth 2010 Editorials and the Power of Media. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. [Discourse Approaches to Politics, Society and Culture, 35].: 185) z tohto dôvodu charakterizuje noviny ako „politických aktérov“.

Diskurz zo stretnutia Sarközy – Merkelová bol v masmédiách rekontextualizovaný predovšetkým v kratšej a pozmenenej podobe. Nemecké a francúzske noviny napríklad využili priame citácie zo spoločného listu (naše zvýraznenie, s uvedením odkazov na úryvok 3):

V týchto prípadoch je logické predpokladať, že novinári použili ako referenčný bod pre svoje texty nemeckú a francúzsku verziu listu, avšak aj anglofónne masmédiá komentovali míting a list a vo svojich článkoch takisto použili priamu citáciu, ako možno vidieť na nasledovnej ukážke:

Priame citácie, ktoré uvádza EUbusiness, prezentujúci sa ako „nezávislá online business informačná služba o Európskej únii“, nie sú totožné s anglickou verziou spoločného listu. V oficiálnej anglickej verzii sa uvádza: The Euro is the basis of our economic success and symbol for the political unification of our continent, France and Germany propose to strenghten (sic) further the governance of the euro area, in line with existing treaties, and [w]e expressed our wish that you could take on this job [Euro je základom nášho hospodárskeho úspechu a symbolom politického zjednotenia nášho kontinentu, Francúzsko a Nemecko navrhujú naďalej posilňovať správu eurozóny v súlade s platnými zmluvami a vyjadrili sme želanie, aby ste sa tejto úlohy ujali]. Hoci sú rozdiely malé, tento aspekt vedie k hypotéze, že novinár pri tvorbe vlastného anglického textu použil ako východiskový buď francúzsky alebo nemecký text.

Anglicky hovoriace masmédiá pri informovaní o tlačovej konferencii opäť zaradili do svojich hodnotiacich článkov priame citácie, ako to znázorňujú dva skrátené úryvky nižšie:

V týchto úryvkoch sa uvádzajú priame citácie Merkelovej aj Sarközyho v angličtine, hoci počas tlačovej konferencie používala ona nemčinu, on francúzštinu. Používanie priamych citácií je bežnou črtou žurnalistického písania – aj to sa skúmalo v rámci kritickej analýzy diskurzu. Napríklad Li (2009)Li, Juan 2009 “Intertextuality and national identity: discourse of national conflicts in daily newspapers in the United States and China”. Discourse & Society 20:1. 85–121. tvrdí, že pri citovaní politických činiteľov nikdy nejde len o bežné citácie, lebo zahŕňajú (re)interpretácie udalostí a mocenských vzťahov. Výber citátov, ktoré sa zaradia do novinových článkov, je tiež procesom redefinovania mocenských štruktúr, keďže niektorých politických činiteľov takto možno posilniť, kým iných umlčať.

Aj priame citácie v žurnalistickom diskurze predstavujú pre translatológiu výzvu. Okrem kvantitatívneho aspektu (t. j. otázky, čí hlas je v novinárskom texte počuť častejšie) aj spôsob, akým sa kombinuje priama a nepriama reč, môže prispieť k určeniu postavenia a ku kreovaniu politických aktérov. Keďže sú vo francúzštine a v nemčine dostupné na vládnych internetových stránkach úplné prepisy tlačovej konferencie Sarközy – Merkelová, nemecké a francúzske médiá, ktoré chcú citovať politikov priamo, ich môžu využiť. Môžu tak urobiť aj cudzojazyční novinári pri tvorbe vlastnej jazykovej verzie – tieto procesy sú však zložitejšie, ak sa ako prameň používa preklad (alebo prepis tlmočenia). Priame citácie v úryvkoch (16) a (17) pochádzajú z výrokov na začiatku tlačovej konferencie a boli skrátené tak, aby zodpovedali novému syntaktickému a textovému prostrediu. Nemecká vládna internetová stránka uvádza presné Merkelovej slová takto:

Tento text ako prepis na internetovej stránke francúzskej vlády bol preložený do francúzštiny takto:

Skrátenie Merkelovej textu viedlo aj k ďalšej syntaktickej zmene: BBC aj The Guardian zmenili pasívnu štruktúru na aktívnu (We will regain the lost confidence, we can solve the crisis right now and win back trust [Opäť získame stratenú dôveru, môžeme krízu vyriešiť hneď teraz a získať naspäť dôveru] – všimnime si odlišný stupeň istoty medzi angl. will [budúci čas, získame dôveru] a can [môcť, môžeme vyriešiť]). Aktívne vety sú aj vo francúzskej verzii, aj keď tak trochu „poistené“ modálnym slovesom (nous pourrons reconquérir cette confiance). Na základe týchto štrukturálnych podobností by sa dalo predpokladať, že britskí novinári použili ako predlohu pre vlastné správy francúzsky text.

Priama Sarközyho citácia v úryvku (17) reflektuje doslovnejšie real economic government for the eurozone za Sarközyho výraz véritable gouvernement économique, ktorý použil na tlačovej konferencii, ako sme už prebrali vyššie. Keďže v auguste 2011 sa na tlačovej konferencii používala len nemčina a francúzština, zostáva otvorenou otázkou, ako anglickí novinári vytvorili citácie pre svoje anglické texty. Mohli byť prítomní na tlačovej konferencii, rozumieť francúzštine a/alebo nemčine, prípadne mohli mať prepisy preložené do angličtiny. V každom prípade však boli do textotvorby výstupov uverejnených v masmédiách zapojené prekladateľské procesy. Uvedieme jeden ďalší príklad, ktorý ilustruje, že rekontextualizácia politického diskurzu môže byť ešte zložitejšia.

V dňoch 7. a 8. júna 2011 bola nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová vo Washingtone, aby si od prezidenta Baracka Obamu prevzala Prezidentskú medailu slobody. Pri tejto štátnej návšteve sa odohralo niekoľko vzájomne prepojených diskurzných udalostí s príslušnými typmi diskurzov: prejavy oboch politikov na uvítacom ceremoniáli a na štátnej večeri, na ktorej bola odovzdaná medaila, spoločná tlačová konferencia a oficiálne stretnutia mimo verejnosti. Na tlačovej konferencii bolo zabezpečené simultánne tlmočenie a na ďalších dvoch podujatiach konzekutívne tlmočenie prejavov. Texty oboch Merkelovej prejavov sú dostupné v nemčine aj v angličtine na internetovej stránke nemeckej vlády a takisto aj nemecký prepis prejavov z tlačovej konferencie. Na stránke Bieleho domu sú dostupné len anglické prepisy tlačových konferencií a prejavy Obamu a Merkelovej sú tiež len v angličtine. Merkelovej prejavy majú za jej menom v zátvorke uvedené „as translated“ [doslovne: ako bolo preložené – pozn.].

Pri porovnaní anglických verzií Merkelovej prejavov na stránke nemeckej vlády a Bieleho domu vidno rozdiely, aj keď len menšieho charakteru. Uvedieme aspoň jeden príklad. Merkelová začala prejav na štátnej večeri zmienkou o svojom živote a o svojich snoch vycestovať do USA, keď bude na dôchodku, por.:

Anglická verzia tohto prejavu dostupná na internetovej stránke nemeckej vlády je pomerne doslovným prekladom, reprodukuje na rovnakom mieste dokonca aj pomlčky:

Pri anglických prekladoch Merkelovej prejavov na nemeckej stránke nie je výslovne označené, že ide o predbežný preklad, ani pri nemeckých verziách nie je doplnené vyhlásenie Es gilt das gesprochene Wort, čo je ekvivalent pre „check against delivery“ [v zmysle „v prednesenom texte sa môžu vyskytnúť odchýlky“ – pozn.]. Prepis dostupný na stránke Úradu tlačového tajomníka Bieleho domu znie:

Kým Merkelová čítala pripravený text (ako sa dá vidieť na videu z tejto diskurznej udalosti, dostupnom na stránke Bieleho domu), tlmočníčka (ktorú na videozázname nevidno) tak rozhodne neurobila, aj keď jej predbežný preklad mohol byť vopred poskytnutý. Text v časti (20c) má znaky ústneho prejavu (napr. veta začína spojkou a, použil sa hovorovejší výraz planned this out a explikácia the day that I would reach). Ďalším nápadným znakom je brbt tlmočníčky, ktorý okamžite opravila. Prepis na stránke Bieleho domu uvádza smiech v závere tejto časti, na základe čoho možno uvažovať o tom, či publikum nadobudlo dojem, že Merkelová opravila chybu, ktorú sama urobila.

Tieto prepisy sa umiestňujú na stránku Bieleho domu bezprostredne po skončení podujatia, o čom svedčí označenie „For Immediate Release“ [„Na okamžité zverejnenie“] v hornej časti každého prepisu a doplnenie času začiatku a konca každej diskurznej udalosti (texty na stránke nemeckej vlády tieto informácie neuvádzajú). Vzhľadom na bezprostrednosť sprístupnenia verejnosti sa zdá, že nedošlo ku korektúre, opravám ani autorizácii. Je však zaujímavé, že noviny USA Today pri informovaní o tejto udalosti doslovne skopírovali uvedený úryvok z Merkelovej prejavu a nasledujúci deň ho uverejnili v článku ako priamy citát:

Hoci bol článok uverejnený deň po prednesení prejavu, novinár si zjavne neuvedomil (alebo nebol upozornený na) skutočnosť, že brbt urobila tlmočníčka. To dokazuje, že o novinársky atraktívnych správach treba informovať čo najskôr, a tiež to, že novinári sa pri svojej práci spoliehajú na prepisy tlmočených výpovedí. V našich vlastných analýzach mediálnych správ o prejavoch a tlačových konferenciách sa nám podarilo preukázať, že novinári presne kopírovali (pre)tlmočené slová, vrátane rôznych „jazykových kľučiek“ (angl. hedges), parafráz a iných stratégií predĺženia textu (Schäffner 2010Schäffner, Christina 2010 “Political communication: Mediated by Translation”. Urszula Okulska and Piotr Cap, eds. Perspectives in Politics and Discourse, Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. 255–278 [Discourse Approaches to Politics, Society and Culture, 36]., 2012Schäffner, Christina 2012 “Press conferences and recontextualisation”. Alonso Araguas Iciar, Jesus Baigorri Jalon and Helen L. Campbell, eds. Ensayos Sobre Traduccion Juridica e Institucional, Granada: Comares. 69–83.). Vec tiež naznačuje, že práve tie slová, ktoré odzneli počas skutočnej udalosti, sa považujú za smerodajné. V procesoch rekontextualizácie istej aktuálnej udalosti na jej reprezentácie v masmédiách sa preklad a tlmočenie teda stávajú v značnej miere neviditeľnými. Pre translatológiu sú zaujímavé tieto otázky: prečo novinári takmer nikdy neuvádzajú, že úryvky, ktoré používajú, sú výsledkom prekladu či tlmočenia? Sú si vedomí toho, že nekopírujú presné slová, ktoré pôvodne vyslovili politici?

Prekladu správ sa v poslednom čase venuje v rámci translatológie viac pozornosti. Výskum Bielsaovej a Bassnettovej (2009Bielsa, Esperança and Susan Bassnett 2009 Translation in Global News. London and New York: Routledge.) o úlohe translácie pri tvorbe správ odhalil komplexné postupy spravodajských agentúr. Ukázalo sa tiež, že preklad pri tvorbe textov vykonávajú najmä samotní novinári. Tí však túto činnosť nevnímajú ako preklad. Komplexnými postupmi pri preklade správ a interakciou medzi prekladateľmi, korektormi a redaktormi sa zaoberali aj Kangová (2007Kang, Ji-Hae 2007 “Recontextualization of news discourse: A case study of translation of news discourse on North Korea”. The Translator 13:2. 219–242.), van Doorslaer (2009)van Doorslaer, Luc 2009 “How language and (non-)translation impact on media newsrooms. The case of newspapers in Belgium”. Perspectives 17:2. 83–92. a Chenová (2011Chen, Ya-mei 2011 “The ideological construction of solidarity in translated newspaper commentaries: Context models and inter-subjective positioning”. Discourse & Society 22:6. 693–722.). Kangová (2007Kang, Ji-Hae 2007 “Recontextualization of news discourse: A case study of translation of news discourse on North Korea”. The Translator 13:2. 219–242.) označuje preklad správ za kolektívne úsilie a Chenová (2011Chen, Ya-mei 2011 “The ideological construction of solidarity in translated newspaper commentaries: Context models and inter-subjective positioning”. Discourse & Society 22:6. 693–722.: 717) tvrdí, že „preklad komentárov je inštitucionálna praktika, ktorá sa realizuje formou kolektívnej tímovej práce“.

Doteraz sa však pozornosť sústreďovala na textové transformácie, ku ktorým dochádza v procese prekladu správ z jedného jazyka a kultúry do inej (napr. Valdeón 2005Valdeón, Roberto A. 2005 “The CNNenEspańol News”. Perspectives 13:4. 255–267.; Holland 2006Holland, Robert 2006 “Language(s) in the global news: Translation, audience design and discourse (mis)representation”. Target 18:2. 229–259.; Kang 2007Kang, Ji-Hae 2007 “Recontextualization of news discourse: A case study of translation of news discourse on North Korea”. The Translator 13:2. 219–242.; Loupaki 2010Loupaki, Elpida 2010 “Investigating translators’s strategies in rendering ideological conflict: The case of news translation”. Christina Schäffner and Susan Bassnett, eds. Political Discourse, Media and Translation. Newcastle upon Tyne: Cambridge Scholars Publishing. 55–75.; Gumul 2010Gumul, Ewa 2010 “Explicitating Political Discourse”. Christina Schäffner and Susan Bassnett, eds. Political Discourse, Media and Translation. Newcastle upon Tyne: Cambridge Scholars Publishing. 94–115.; Chen 2011Chen, Ya-mei 2011 “The ideological construction of solidarity in translated newspaper commentaries: Context models and inter-subjective positioning”. Discourse & Society 22:6. 693–722.). Títo vedci často využívajú metódy lingvistickej a kritickej diskurznej analýzy a identifikujú stratégie, ako sú omisia, adícia, neutralizácia, explikácia, referenčný a tranzitívny výber, stratégie fokalizácie atď. Zmienené výskumy tiež ukazujú, ako takéto stratégie zmierňujú alebo posilňujú politické alebo ideologické napätie a prispievajú k posunom v intersubjektívnom postavení. Aj napriek častému zdôrazňovaniu, že všetky tieto procesy sú ovplyvnené ideológiami a hodnotami, ktoré sa presadzujú príslušnými masmediálnymi inštitúciami, postrehy výskumníkov o motiváciách a rozhodovaní prekladateľov sú len špekulatívne. Napríklad v diskusii o posunoch intersubjektívneho postavenia, ktoré sa vyskytovalo v prekladoch z čínštiny do angličtiny v taiwanských novinách, Chenová (2011Chen, Ya-mei 2011 “The ideological construction of solidarity in translated newspaper commentaries: Context models and inter-subjective positioning”. Discourse & Society 22:6. 693–722.) opakovane používa formulácie ako „prekladatelia možno predpokladali“ alebo „prekladatelia boli možno presvedčení o“. Podobne pri hodnotení rôznych anglických verzií prejavu indonézskeho prezidenta v britských a amerických médiách Holland (2006Holland, Robert 2006 “Language(s) in the global news: Translation, audience design and discourse (mis)representation”. Target 18:2. 229–259.: 235) uzatvára, že „je možné, že došlo k nezhodám týkajúcim sa obsahu“. Takéto poznámky ukazujú, že aj vo výskume prekladu správ je agenstvo [angl. agency; v slovenčine je termín ťažko preložiteľný pre jeho mnohovýznamovosť a doposiaľ sa neudomácnil, preklad preberáme od sociológa Jána Stenu – pozn. prekl.] stále nedostatočne preskúmané.

Vo výskume, ktorý uskutočnili napríklad Bielsaová a Bassnettová (2009Bielsa, Esperança and Susan Bassnett 2009 Translation in Global News. London and New York: Routledge.), Kangová (2007Kang, Ji-Hae 2007 “Recontextualization of news discourse: A case study of translation of news discourse on North Korea”. The Translator 13:2. 219–242.) či Chenová (2011Chen, Ya-mei 2011 “The ideological construction of solidarity in translated newspaper commentaries: Context models and inter-subjective positioning”. Discourse & Society 22:6. 693–722.), boli preklady (či už celých textov alebo úryvkov) vytvorené na úrovni mediálnych inštitúcií, a to novinármi alebo profesionálnymi prekladateľmi. Príklady, na ktoré sme sa zamerali v tomto článku, sú výsledkom translácie realizovanej v rámci politických inštitúcií. Hoci sa aj tieto texty často v masmédiách rekontextualizujú (bežne sú v skrátených verziách, nie ako úplné texty), stále sú prítomné v politických inštitúciách. Kým niektoré politické texty jestvujú len v rámci vládnych orgánov alebo archívov (napr. zápisnice zo stretnutí), veľké množstvo úplných textov (a videí, ktoré sú tu zahrnuté do pojmu text) je dostupné na internetových stránkach politických inštitúcií. Hoci tieto texty vlastnia samotné politické inštitúcie, sú verejne dostupné. Ako sme videli, práve politické inštitúcie zadávajú preklady prejavov a prepisy tlačových konferencií. Nie vždy je však výslovne uvedené, že texty na internetových stránkach sú v skutočnosti prekladmi alebo prepismi tlmočníckych výstupov. Predmetom záujmu translatológie sú preto aj praktiky samotných politických inštitúcií a vedú k otázkam, ako napr.: kto zabezpečuje preklady prejavov? Kto rozhoduje o tom, kedy sa text alebo prepis môže zverejniť na internetovej stránke? Vykonáva sa nejaká kontrola alebo korektúra? Ak áno, kto a čo kontroluje? Ak nie, prečo? Tieto otázky upriamujú pozornosť na aktérov (činiteľov), ktorí sa podieľajú na všetkých týchto zložitých procesoch ako zväčša neznámy faktor pri skúmaní úlohy translácie pri tvorení, šírení, rekontextualizácii a konzumovaní politického diskurzu.

V záverečnej časti zhrnieme argumenty za bližšie preskúmanie úlohy prekladu a tlmočenia v politických diskurzných udalostiach a predostrieme návrh, ako ho možno uskutočniť.

5.Záver: Od politických textov ku kontextom politických inštitúcií

Ako ukázal výskum v oblasti politolingvistiky a kritickej diskurznej analýzy, politická činnosť, a teda aj politický diskurz sú do značnej miery na očiach verejnosti. Navyše, medzi politickými inštitúciami a masmédiami existuje úzke prepojenie, čo sa odráža vo vzájomných vzťahoch medzi textami. Nie je teda prekvapujúce, že aj výskum v oblasti kritickej diskurznej analýzy sa zameriava predovšetkým na analýzu textov ako viditeľných produktov politickej interakcie a tiež vysvetľuje komunikačné stratégie politických činiteľov s ohľadom na vzory diskurzných praktík, ako sú rozhovory (napr. Weizman 2008Weizman, Elda 2008 Positioning in Media Dialogue. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. [Dialogue Studies, 3.].) či parlamentné prehovory (napr. Ilie 2010Ilie, Cornelia ed. 2010 European Parliaments under Scrutiny. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. [Discourse Approaches to Politics, Society and Culture, 38].). Hoci do takýchto analýz boli opakovane zahrnuté aj preklady, vedci len zriedka uznali, že treba venovať náležitú pozornosť tomuto fenoménu. Chilton (2004Chilton, Paul 2004 Analysing Political Discourse. Theory and Practice. London and New York: Routledge.: xii) poukazuje aspoň na kľúčovú otázku analýzy diskurzu „naprieč kultúrami, jazykmi a prostredníctvom translácie“ a tvrdí, že tieto „kontakty predstavujú pre vedcov veľmi zaujímavé a politicky naliehavé výzvy vo svete, ktorý je súčasne globálnejší a fragmentárnejší“.

Relevantnosť skúmania aspektov prekladu a tlmočenia sa dá zhrnúť takto:

• Politické argumenty ako výsledok prekladu alebo tlmočenia presahujú jazykové, kultúrne, sociálno-politické a ideologické hranice.

• Sprostredkovaný a rekontextualizovaný diskurz zahŕňa isté transformácie a vytvára nové intertextové vzťahy medzi jazykmi, typmi diskurzov a kultúrami.

• V (sprostredkovanej) reťazi diskurzov naprieč národmi sa (re)konštruuje politická realita a hlasy niektorých politických predstaviteľov počuť častejšie než iných.

• Translácia je zakotvená v inštitucionálnych postupoch, ktoré sú determinované inštitucionálnymi politikami a ideológiami.

• Preklad ako produkt odráža rôzne podmienky a obmedzenia, ktoré možno výskumne objasniť a sprostredkovať príbuzným disciplínam (akými sú napr. kritická diskurzná analýza či politológia), ale aj politikom, politickým poradcom a novinárom.

Hoci sa moderná translatológia čoraz viac zameriava na skúmanie faktorov, ktoré systematicky riadia tvorbu, disemináciu a recepciu textov, translačná prax v oblasti politiky zatiaľ nie je dostatočne preskúmaná (niektoré úvodné výskumy možno nájsť v príspevkoch v publikácii Schäffnerovej a Bassnettovej 2010Schäffner, Christina and Susan Bassnett eds. 2010 Political Discourse, Media and Translation. Newcastle upon Tyne: Cambridge Scholars Publishing.). Diskurzívne udalosti v oblasti medzinárodných politík, ako sú štátne návštevy, spoločné tlačové konferencie a spoločne vypracované politické vyhlásenia sú veľmi zložité udalosti. Ako sme ukázali v tomto článku, sú to zároveň diskurzné udalosti obsahujúce translačné prvky: pripravujú sa predbežné preklady prejavov, viacjazyčné verzie spoločných listov, na tlačových konferenciách sa zabezpečuje tlmočenie. Tieto diskurzívne udalosti a výsledné texty sú navyše rekontextualizované prostredníctvom samotných politických inštitúcií a masmédií. Ako sme už uviedli, do týchto procesov sa často zapája aj preklad a tlmočenie, napríklad keď novinári použijú preklady ako vstupný materiál pre svoje spravodajské príspevky. Tlmočnícke postupy sú podobne rozmanité a zložité. Napríklad nemecká televízia ARD pri vysielaní zostrihov z tlačovej konferencie Sarközyho a Merkelovej vo svojom hlavnom spravodajstve Tagesschau poskytla Sarközymu voice-over v štandardnej nemčine. Naopak, BBC News at Ten použila pre Merkelovú a Sarközyho dvoch rôznych hovorcov, pričom obaja mali veľmi výrazný – nemecký a francúzsky – prízvuk. Aj tieto postupy prispievajú k tomu, ako sú politici (re)prezentovaní.

Úloha prekladu a tlmočenia je oveľa zložitejšia, keď sa pozrieme za hranice textu, na kontexty, t. j. na politické inštitúcie, v ktorých prebiehajú prekladateľské aktivity. Diskurzívne udalosti s translačnými prvkami v oblasti politiky iniciujú, uskutočňujú a monitorujú určití aktéri, a preto je potrebné skúmať organizačné štruktúry, interakcie a translačné sprostredkovanie, aby sme pochopili ich postupy a zásadné politiky. Ako už bolo uvedené, zložitosť translačných činností v oblasti politiky ešte treba preskúmať – táto komplexná otázka zatiaľ v translatológii nebola predmetom bádania. Nasledovné otázky sú teda návrhmi pre ďalší výskum:

• Kto rozhoduje o tom, ktoré prejavy politikov sa preložia a do akých jazykov? Kto rozhoduje o tom, kde (napr. na vládnych internetových stránkach alebo na stránkach veľvyslanectiev) a ktoré preklady sa sprístupnia? Vykonávajú sa ďalšie revízie pred zverejnením konečného znenia? Kto o tom rozhoduje?

• Kto pripravuje (predbežné) preklady prejavov? Kto vytvára rôzne jazykové verzie spoločných politických vyhlásení? Kto prekladá tlačové správy? Majú politické inštitúcie vlastné prekladateľské oddelenia, alebo zadávajú svoje prekladateľské potreby externým prekladateľom?

• Kto pripravuje prepisy tlačových konferencií? Sú kontrolované, upravované, schvaľované? Ak áno, kým? Kto schvaľuje opravy a štylistické úpravy?

• Kto vyberá tlmočníkov na štátne návštevy, rozhovory a tlačové konferencie? Kto rozhoduje o zvolenej forme tlmočenia? Monitoruje sa tlmočnícky výkon? Ak áno, kým?

• Aké ďalšie procesy prebiehajú pri prepise tlmočených prejavov a rozhovorov pre tlačené médiá? Kto sú aktéri v týchto procesoch?

• Používajú tlmočníci na príslušnom podujatí predbežné preklady? Ak nie, prečo?

• V skratke: aké sú translačné postupy v politických inštitúciách, aká je ich translačná politika, kto sú skutoční aktéri, ktorí o tomto všetkom rozhodujú?

Tieto otázky sa zameriavajú na aktérov, ktorí majú vplyv na realizáciu komplexných diskurzných udalostí, nielen na prekladateľov a tlmočníkov ako činiteľov samotných, ale najmä na politických aktérov. Podľa našich skúseností sú politické inštitúcie, ako napríklad vládne úrady, veľmi neochotné poskytovať informácie o svojich postupoch, rozhodovacom procese a skutočných aktéroch, pričom sa odvolávajú na dôvernosť politických rokovaní a politických textov. Pokiaľ ide o spoločné texty, zdá sa, že jeden z postupov spočíva v tom, že politici tieto texty vytvárajú sami. Túto informáciu nám poskytol vedúci tlačový pracovník britského ministra zahraničných vecí Williama Haguea v súvislosti so spoločným článkom Haguea a jeho nemeckého kolegu Guida Westerwelleho, ktorý uverejnili 15. augusta 2011 v denníku The Huffington Post (v angličtine) a vo Frankfurter Allgemeine Zeitung (v nemčine). Aj tieto dva texty odhalili jemné rozdiely v jazykovej štruktúre. V informáciách, ktoré sme dostali, sa tiež uvádza, že „ak nám napríklad partneri predložia prvý návrh, zvyčajne ho napíšu vo svojom jazyku pred tým, než nám poskytnú anglický preklad.“ Ak politici alebo politickí poradcovia robia preklady sami, vyvstávajú ďalšie otázky: Prečo nie sú zapojení profesionálni prekladatelia? Čo nám takéto postupy hovoria o percepcii prekladu v politických inštitúciách?

Aby sme našli odpovede na uvedené otázky, musíme použiť etnografické metódy, ako je pozorovanie skutočných procesov, rozhovory s prekladateľmi, tlmočníkmi a ďalšími aktérmi zapojenými do inštitucionálnych procesov (porovnaj KoskinenovejKoskinen, Kaisa 2008 Translating Institutions: An ethnographic study of EU translation. Manchester: St Jerome. výskum prekladu v inštitúciách Európskej únie z roku 2008). Kritická diskurzná analýza môže poskytnúť koncepty a metódy na analýzu preložených textov, na identifikáciu prekladateľských a tlmočníckych stratégií a tiež na identifikovanie premien, ku ktorým dochádza v procesoch rekontextualizácie a šírenia prostredníctvom masmédií. Etnografia môže byť užitočným doplnkom výskumu v oblasti kritickej diskurznej analýzy aj translatológie. V záverečnom zhodnotení výhod a nedostatkov vlastnej analýzy úvodníkov vo francúzskych novinách Le Monde Leová (2010)Le, Elisabeth 2010 Editorials and the Power of Media. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. [Discourse Approaches to Politics, Society and Culture, 35]. uvádza, že jej analýzy zamerané na text sa ukázali ako veľmi účinné pri opise formy, obsahu a funkcie úvodníkov. Dodáva však, že etnografický výskum vnútorných sociálnych interakcií „by umožnil hlbšie preniknúť“ do legitimity úvodníkov a identity Le Monde ako spravodajského biznisu (Le 2010Le, Elisabeth 2010 Editorials and the Power of Media. Amsterdam-Philadelphia: John Benjamins. [Discourse Approaches to Politics, Society and Culture, 35].: 186). Podobne môže etnografická štúdia translačných praktík v politických inštitúciách prispieť k zisteniu, či existujú korelácie medzi textovými profilmi a inštitucionálnymi politikami a praktikami; a ak existujú, výskum by bolo možné prehĺbiť a tieto korelácie vysvetliť vo vzťahu k základným predpokladom (vrátane predpokladov o translácii), hodnotám a ideológiám. V konečnom dôsledku by takýto výskum mohol prispieť aj k nášmu pochopeniu vplyvu prekladu na recepciu politického diskurzu, politikov a politiky.